hogo II

Vytlač príspevok
Odporuč príspevok
Bookmark and Share PRIDAŤ NA VYBRALI.SME.SK

Olga Sommerová V. O živote

Významná česká filmová dokumentaristka, známa feministka a publicistka

(dokončenie rozhovoru s vydavateľkou Slávkou Kopeckou)

To ti trvalo padesát let, než jsi začala potřebovať samotu?
 
Věk mezi třicítkou a čtyřicítkou jsem považovala za nejkrásnější dobu svého života, čtyřicítky jsem se děsila. Po čtyřicítce jsem prožila nejsvobodnější čas svého žívota. Po padesátce mi došlo, že jsem nějak zapomněla na sebe, na svý tělo i na svou duši.
Život je vzrušující v tom, že nacházíš pořád nový dimenze, o ktorých předem nevíš. A já věřím, že ještě objevím něco nového. Někde nahoře nebo někde v sobě. Můj život byl a je samá komunikace. V rodině, ve filmařině, s přáteli. Dělala jsem mužskou profesi a byla přitom ženou na plný úvazek. Přišla jsem domů ze střižny nebo z natáčení, a z obou stran se na mě pověsily děti. Byla jsem trvale v permanenci. Neznala jsem pocit tatíků, kteří si zalezou do pracovny a děti dostanou přikaz: Nerušit! Tatínek pracuje! Byla jsem žena, která se kompletně rozdá, je vždycky k dispozici. Dnes už těm chlapům rozumím, protože moje profese v tom nasazení je mužská. Taky mám touhu zalézt do pánského pokoje a říct: Děti, nerušte tatínka, co je náhodou i maminkou!
Bylo mi tak dvacet, když jsem potkala Sylvu Daníčkovou a ta řekla: Hrozně pracuju a chtěla bych taky žít. Nemohla jsem to pochopit. Jak to, když pracuje, tak přece žije! Zvlášť to platí v mé dokumentaristické profesi, kde se život s prací naprosto prolíná. Dneska jejím slovům rozumím. Žít - to je taky zastavit se, nechat svět být, jsem tu já, chci jít dovnitř, do sebe, najít si Pánaboha, ať jsem v přírodě, nebo kdekoliv jinde. Chci udělat taky něco jenom pro sebe a ne celej život trvale sloužit. Služba je něco krásnýho, ale posluhovat? Navykly jsme okolí na to, že všechno zvládneme. Byly jsme předurčené už jenom tím množstvím vlastní energie a lásky, kterou jsme měly potřebu rozdávat.
Myslím, že tohle je problém každé ženy. V produktivním věku, když má děti, jede jako lokomotiva plnou parou vpřed a nese celou rodinu. Pak děti z vlaku vyskáčou a matička najednou kouká, že by se mohla taky začít starat o sebe. A to je něco nového, dosud nepoznaného. Když dá Pánbůh zdraví, otevírá se nový život.
                                                          
Když se ohlédneš za svým dosavadním životem, byl dobrý?
 
Můj život byl krásnej. Všechna ta trápení byla proto, abych se dostala dál. Stoprocentně platí: všechno zlý je pro něco dobrý. To moje divný dětství mě vybavilo sociálním cítěním, a proto jsem asi byla vnímavá. V prvních filmech jsem se zabývala výhradně socilálními tématy, lidmi, na ktoré se společnost vykašlala. A co se týče mě samotné, žila jsem s vědomím, že každý je svého štěstí strůjcem. Neplatí to stoprocentně, ale velmi. Hlavně tehdy, když mě potkají všelijaká protivenství osudu, třeba nezaslouženě, rozhodující je, jak se s nimi vypořádám. Když se řídím hlasem svého srdce a taky používám rozum, který mi Pánbůh dal, nemůžu se ve světě ztratit. Můžu dělat chyby, ale musím se z nich poučit. Když chci, můžu se každý den naučit něco novýho. Mě hrozně bavila moje práce. Nebyla to ani práce, byl to způsob života. Potkávala jsem lidi, ktoré bych jinak nepotkala, měla jsem takový životní rychlokurs.
Byla jsem ke svým filmovým hrdinům vždycky otevřená a moje upřimnost se mi bohatě vrátila. Za důležité považuju taky svědomí. Aby se člověk za sebe nemusel stydět a každé ráno se mohl podívat do zrcadla. Někdy jsem se do toho zrcadla moc koukat nechtěla, a tak jsem si uvědomila, že člověk, na jehož soudu mi nevíc záleží, jsem já sama, protože jsem se sebou ze všech ludí nejvíc - od rána do večera, od narození k smrti.
Nedávno jsem točila film se sedmdesátiletou politickou vězeňkyní, kterou ve dvaceti letech estébáci mučili a nutili, aby udávala, a ona jim řekla: Můžete mě i zabít, to nikdy neudělám, já bych se nemohla podívat lidem do očí. Každej člověk v životě podléhá pokušením - moci, penězům, vášním, ale vědomí, že se svým svědomím budu každou vteřinu života až do smrti, mi připadá nejdůležitější v rozhodování, zda podlehnout nebo ne. Taky jsem pochopila, že podlehneme-li pokušení, ktoré se příčí Desateru, není to nikdy dobrý.

(Spracované podľa knihy Olgy Sommerovej O čem sní ženy 1)


Vzťahy | stály odkaz

Komentáre

  1. Fyzická nesloboda
    Veľmi málo žien vie žiť slobodne. Zvyknuté na prítomnosť kamarátok, na prirodzené spolčovanie, na často nevyhnutnú prítomnosť mužov.
    Pre mňa najviac zväzujúci bol vždy strach o moje zdravie. Mamka na tom pracovala. Nemala som totiž ten prirodzený strach, ktorý väčšina žien ma jak badám prirodzene. ľudí sa nebojím a keďže sa vôbec zriedka dostávam do konfliktov a nikto na mňa vážnejšie nesiahol (aj keď som schytala od cigánky, ktorá tiež schytala :) ), nebála som sa chodiť cez naše cigánske bloky, ani sama na bycikli do lesa, ešte stále som schopná križovať v noci Prahou... Nepozerám ani škaredé filmy ani horory , takže podnetov na to odkiaľ všade číha násilie ... som mala málo. Mamka teda za tie roky do mňa vbila opatrnosť a samozrjme po rokoch už aj strach. Tak som sa zbavila pocitu, že sa môžem zobrať, precestovať krajiny, pretože v najhoršom prespím kade tade, že môžem skúsiť zaklopať na dvere salašu v krajnom prípade, prespať v lese, že môžem ísť k našemu opustenému jazeru, do ticha, k rybárom, kde občas chodia aj cigáni (vyskúšala som, ale fakt som dúfala, že nikoho radšej nestretnem...fuu) . Včera som bola síce tak slobodná na nejakej tej párty, ale predchádzal tomu zásadny fakt, nemusela som sa vracať odnikiaľ pešo. Prišla som vlastne o určitý druh fyzickej slobody, pretože som žena a pretože som sa nenaučila nikdy byť :) aby som sa nemusela báť robiť veci, ktoré chcem a jak tak uvažujem mnohé by som práve robila sama , kľudne v noci, kľudne na opustených miestach.
    publikované: 20.01.2007 17:47 | autor: sygon (e-mail, web, autorizovaný)
  2. psychická nesloboda
    ešte horšie je, keď je žena obmedzovaná psychicky, keď sú jej vtláčané do hlavy myšlienky, ktoré nemusia byť pravdivé a ktoré bránia jej rozvoju...ale inak som sygon ako ty, nebojím sa ľudí, zatiaľ mi nik fyzicky neublížil natoľko, že by som mala dôvod báť sa...aj keď neznášam fyzickú bolesť...teším sa na nové dimenzie, ktoré mi život ponúkne...na rozdiel od Olgy chcem ísť von, zo seba do sveta, ale nikdy nechcem zabúdať sama na seba...potrebujem byť so sebou vyrovnaná, nie vždy sa mi to darí, ale pracujem na tom...dokonca aj v pracovnej oblasti, v podstate všetko, čo robím, robím zatiaľ pre seba a možno už onedlho na to nebudem mať veľký priestor...rovnako ako ona potrebujem byť so sebou spokojná a dokázať sa pozrieť na seba do zrkadla každučký deň....aj keď možno niekedy poruším to Desatoro, ktoré spomína :) ...nuž aj to zlé je na niečo dobré...
    publikované: 20.01.2007 18:32 | autor: dionea (e-mail, web, autorizovaný)
  3. Umenie žiť po svojom
    Pscyhickú slobodu som doteraz obdivovala na iných, lebo som ju nepoznala.
    Obklopovala som sa dvoma protikladnými typmi ľuďmi. Tými, ktorí majú neskutočný potenciál ale nedokážu ho využiť.
    Na druhej strane boli ľudia menej výnimočný ale s obrovskou shcopnosťou vyťažiť z čoho sa dá.
    Tak sa mi podarilo stretnúť jednu ženu, s ktorou som bývala štyri roky na internáte.
    Výborná príležitosť spoznať absolútne iný rytmus života. A tak som spoznala jednu z najslobodnejších žien v mojom okolí.
    Svojím spôsobom ma fascinovala , aj keď sme sa nestali kamarátkami na život a na smrť. Nepotrebovala takú kamarátku a ani sa ňou nikdy nemienila stať.
    A pri tom nerobila nič, len si žila svôj slobodný a ťažko ovplyvniteľný život.
    Dokázala sa venovať rovnakým dielom sebe, ako škole, ako práci, ako partnerovi. Keď cítila, že niekde začína mať nerovnováhu veľmi rýchlo to kompenzovala.
    Znie to zvláštne ale podľa mňa bola taká slobodná, pretože sa nesnažila podriaďovať ani prispôsobovať . V svojom živote vrelo privítala, čo bolo s ňou kompatibilné ale
    nesnažila sa skompatibilňovať. Nie je to o egoizme, je to múdre a prosté. Nevynakladala úsilie nesprávnym smerom. Nerobila, čo nechcela a čo musela spravila veľmi rýchlo.
    Keď potrebovala čas pre seba, jej partner to vedel. Mnohé aktivity proste chcela robiť sama a mnohé s niekým. Ale nestala sa oslom žiadneho kamarátstva.
    Ja som úplne odlišná, nedokážem byť oddaná najviac partnerovi a kamarátiev mám mnoho a veľmi blízkych.
    Okrem toho míňam čas. Mne trvá niekedy hodiny , kým si spravím pohodu. Niekedy sa chystám pár dní, kým si končne zájdem do knihkupectva a popozerám, čo je nové.
    Ona konala impulzívne a vpratala to do toho času, ktorí sa zvýšil. Bola schopná dojsť s priateľom na internát, do troch minút boli prezlečení..išli behať.
    Za pol hodiny si hodili sprchu , najedli sa a šli do školy, nabití energiou. Musím povedať, že energia, ktorá sálala z nej samej, aj z nich oboch bola, citelná na kilometre.
    Našli si na seba hodinu čas, z ktorej vydrali čo sa dalo. Nepracovala viac ako chcela. Nečítala vôbec nič alebo celú knihu. Čítala, kým sa jej nezatvorili oči. To mne sa nikdy nestane.
    Ja kľudne prebdiem celú noc, len preto že ma niečo zaujalo.
    Zo stretnutí odchádzala skôr ako cítila, že už stačilo. Rozhovory so mnou končila s ohľadom na čas. Neobetovala spánok za rozhovor.
    Mno..slobodným ľuďom to asi príde bežné :) . Ja som sa až teraz dokopala vôbec začať robiť, čo chcem a snažím sa aspoň skrátiť interval k vykonaniu toho po čom túžim.
    Ľuďom veľmi neumožním siahať na svoju slobodu priamo, za to sama si na nej viem pekne dlho stáť.
    Takže Dia , ak to vieš , byť so sebou spokojná ..tak si niekedy rada nechám poradiť. Hrozí mi, že budem písať za 20 rokov, veľmi múdre poznania...ale trošku pozde.
    publikované: 20.01.2007 19:32 | autor: sygon (e-mail, web, autorizovaný)
  4. :) Sygon, páči sa mi, ako si tu píšeme xi xi
    ...ešte to neviem, učím sa byť slobodnejšou, ale na svoju slobodu rovnako nedám dopustiť, pokiaľ ma niekto k niečomu núti, vždy urobím pravý opak alebo vyjadrím svoj nesúhlas...napriek tomu sa ešte stále dosť prispôsobujem, aj keď ma to niekedy hnevá a nechcem, nakoniec presvedčím samu seba, no rozhodnúť sa musím sama...som až príliš empatická a záleží mi aj na tom, ako sa cítia ľudia okolo mňa...ale rovnako ako tvoja kamoška reagujem spontánne :) keď si zmyslím, že chcem niekam ísť, nerozhodujem sa dlho a idem...nie je pre mňa problém urobiť to, čo chcem, zmeniť program....no niekedy mám taký zvláštny pocit, že sa veci dejú až príliš ľahko a tak ako chcem, keď mi niečo chýba, príde to, akoby sa občas svet točil okolo mňa a ja som nemusela pohnúť ani prstom...keď som raz bola smädná, na ceste som natrafila na fľašku s vodou, a tak je to s mnohými vecami, keď som niečo potrebovala, z ničoho nič sa mi ponúkla možnosť to získať, akoby sa vždy okolo nás nachádzalo mnoho riešení a stačilo sa iba porozhliadnuť, ale nebolo to tak stále, polovičku života som skôr strádala....znie to staršidelne, ale je to tak...veci, ktoré mi prídu do cesty sa mi väčšinou hodia, alebo mám až príliš veľký priestor na to, aby sa mi hodili, dokážem ich využiť, ak chcem....už si nerobím veľkú hlavu zo skúšok a termínov, pomaličky sa prestávam báť problémov a stresovať a to je tiež až závratne šialené...niekedy som až príliš ohľaduplná a to ma na mne hnevá...ale aj teší, počúvam ľudí a ak sa boja niečo urobiť, urobím to s nimi :) a potom mám z toho veľkú radosť...nie som ako tvoja kamarátka, ale raz budem skutočne slobodná a myslím, že práve to je to, čo majú ľudia na mne radi, môžu mi povedať, čo len chcú a navrhnúť čokoľvek, vôbec sa neboja nevypočítavej reakcie :) a to mi vyhovuje a teší ma...Sygon, držím palce nám obom!
    publikované: 20.01.2007 20:08 | autor: dionea (e-mail, web, autorizovaný)
  5. na hogovom bloku o sživotoch žien :))
    asi to skúsim u sebe o živote mužov . Inak by ma celkom zaujímalo , jak sú na tom muži so svojou slobodou.
    publikované: 20.01.2007 20:24 | autor: sygon (e-mail, web, autorizovaný)
  6. nooooo
    tak skús, aj ja som zvedavá, hogo už písal o slobode vo vzťahu s vernosťou v partnerskom vzťahu...a s tým súvisí aj vnútorná sloboda, ale mohlo by sa pridať aj pár iných šuhajov z blogu xi xi...čo Vy na to chlapci?
    publikované: 20.01.2007 20:29 | autor: dionea (e-mail, web, autorizovaný)
  7. Mužíčcí dnes absentujú :)
    Je nejaký zápas či čo :) ?
    publikované: 20.01.2007 20:33 | autor: sygon (e-mail, web, autorizovaný)
  8. netuším sygon
    ale možno sa venujú svojim nežným polovičkám alebo šantia na parketoch, alebo sa práve kúpu, aby boli voňavučkí alebo si práve zapálili cigaru, urobili skvelý drink a chcú mať pokoj od všetkých žien :)
    publikované: 20.01.2007 20:41 | autor: dionea (e-mail, web, autorizovaný)
  9. sygon, diuš, múdro ste tu popísmenkovali :)
    áno, málo žien vie žiť slobodne... asi sa rodíme s túžbou po bezhraničnej slobode a voľnosti, no výchova a skúsenosti do nás rýchlo zasejú opatrnosť a z nej sa rodí strach... nevravím, opatrnosť i strach sú neraz užitočné, chránia nás pred zraneniami a bolesťou, no tak zúfalo spútavajú naše túžby... často aj vo chvíľach, kedy by sme ich mali nechať lietať ako vtáky v povetrí...
    no bezhraničná sloboda jedného človeka siaha na slobodu iných... človek by mohol byť (možno) bezhranične slobodný len vtedy, keby bol úplne sám... inak sa jeho sloboda zráža so slobodami iných ľudí a vytvárajú sa, posúvajú, rušia a obnovujú premenlivé hranice našej vnútornej slobody (či jej ilúzie?)...
    nespokojnosť so sebou je tiež jedna z podôb neslobody, ktorú získavame skúsenosťou, prijímame ju zvonku, zo vzťahov s inými ľuďmi... dokáže byť bolestne trýznivá a je ťažké zbaviť sa jej... je pravda, že nás posúva vpred, no za vysokú cenu: oberá nás o kus slobody i šťastia.
    publikované: 21.01.2007 08:19 | autor: hogofogo (e-mail, web, autorizovaný)
  10. Strach zo slobody
    Som čítala prvých pár strán z Fromovej knihy, "Strach ze slobody" ... krásne demonštroval na biblickom príbehu , že človek stratil slobodu vtedy, keď získal možnosť voľby , vlastného rozhodnutia. Ďalej som knihu nečítala, lebo som potrebovala o tom porozmýšlať sama . Ale už s ním súhlasím, asi tu knihu dočítam :)
    publikované: 21.01.2007 14:41 | autor: sygon (e-mail, web, autorizovaný)
  11. hm, sygon, ako bonmot to znie skvele...
    „človek stratil slobodu vtedy, keď získal možnosť voľby, vlastného rozhodnutia“... no s týmto Frommovým paradoxným vyjadrením sa nestotožňujem.
    sám pre seba si vzťah slobody a možnosti voľby definujem tak, že získaním možnosti voľby sa sloboda človeka na jednej strane zvyšuje až k bezhraničnosti, no súčasne sa miera slobody vplyvom zodpovednosti (voči sebe i druhým) znižuje...
    publikované: 21.01.2007 14:54 | autor: hogofogo (e-mail, web, autorizovaný)
  12. možno len zdanlivý paradox
    Tak je pravda, že možno už to nemá nič spoločné s Frommom. Čítala som to nakoniec asi pred piatimi rokmi a to čo ostalo bolo najskôr to, čo sa mi časom utriaslo na základe jeho úvodu. Môže sa ti zdať to tvrdenie paradoxné. Ja si myslím, že najväčšia ťarcha aká pripadla človeku, je že má nevyčíslitelné možnosti realizácie. Tých možností je tak strašne veľa, že len na to aby človek bol schopný od nápadu prejsť k jeho realizácii, bolo vymyslených nespočetné množstvo techník. Tvorenie samo o sebe prechádza mnohými fázami, cez generovanie nápadov, ich selekciu, posudzovanie, prehodnocovanie, posudzovanie prostriedkov...Jeden nápad, milióny ciest. A všetko závisí na tom ako je človek schopný posudzovať svoje možnosti, vyberať si. S nárastom slobody sa spôsoby realizácie exponenciálne rozširujú. Preto ten strach zo slobody. Preto ľudia často inklinujú k tomu, že sa oddajú zabehaným pravidlám, že sa ľahšie manipulujú, že potrebujú návody, že radi kopírujú. Mnoho ciest, mnoho neznámeho a čím viac si človek uvedomuje mieru svojej osobnej slobody tým viac môže prepadnúť hrôze z nepredikovatelnosti svojej voľby a preto sa môže chcieť vlastnej slobody vzdať za účelom získania overeného neslobodného bezpečia .To som myslela..to je strach zo slobody.
    publikované: 21.01.2007 22:55 | autor: sygon (e-mail, web, autorizovaný)
  13. sygon, reagoval som na výrok...
    o strate slobody v dôsledku získania možnosti voľby... strach zo slobody, to je o niečom inom...
    máš pravdu, s nárastom slobody sa exponenciálne zvyšuje počet ciest k realizácii, až z toho človek začne byť frustrovaný a prežíva strach zo slobody...
    zo spôsobu tvojho uvažovania usudzujem, že si človek od umenia a mňa už dlho fascinuje rozdiel medzi umeleckým a technokratickým prístupom k realizácii nápadov... kým umelec sa usiluje o maximálnu jedinečnosť a nezameniteľnosť, technokrat stavia na podobnosti, zjednocovaní, normalizovaní... v technických disciplínach na rozdiel od umeleckých smerov je ideálom globálne použiteľné riešenie, s čo najvyššou mierou kompatibility s minulými, prítomnými i budúcimi riešeniami...
    a že ľudia inklinujú k zabehaným pravidlám, návodom, kopírovaniu, imitovaniu? myslím, že je to prirodzené a veľmi ľudské, údajne aj vďaka schopnosti imitovať dosiahol živočíšny druh Homo sapiens taký závratný rozvoj v porovnaní s inými živočíchmi... :) čím nechcem znižovať význam tvorivosti a hľadania originálnych riešení a spôsobov ich realizácie...
    publikované: 21.01.2007 23:25 | autor: hogofogo (e-mail, web, autorizovaný)
  14. konforntácia , ako mi chýbala !
    strach o niečo a strata (mohol by tu byť aj priebehový čas od podstatného mena :)) - strácanie) niečoho, sú pre mňa temer zamenitelné... priebehajú z mojho pohľadu úplne paralelne, vzájomne, dokonca ani si nie sú navzájom príčinami a dôsledkami .
    A čo sa imitácie týka, tak sme sa stretli na opačných póloch, ja na chvíľu jednostranne o negatívnom dôsledku , ty jednostranne o pozitívnom . Každý o svojom po svojom.
    Jo jo, som strašne vďačna naším opičím predkom , za to že si viem olúpať banán :)))) Každopádne dík za baječnú konfrontáciu. Idem sa s myšlienkami oddávať bez strachu cigarete , ak je to možné ;)
    publikované: 22.01.2007 00:05 | autor: sygon (e-mail, web, autorizovaný)
Pozor, na konci je potreba spočítať neľahkú matematickú úlohu! Inak komentár nevložíme. Pre tých lenivejších je tam tlačidlo kúzlo.



Prevádzkované na CMS TeaGuru spoločnosti Singularity, s.r.o., © 2004-2014