hogo II

Vytlač príspevok
Odporuč príspevok
Bookmark and Share PRIDAŤ NA VYBRALI.SME.SK

Ženy o mužoch XI.: Muži ako otcovia našich detí

Osobné výpovede a zamyslenia známych blogeriek z blog.sk
 

 
Je podiel mužov na výchove detí dostatočný?
Ako si predstavuješ ideálneho otca svojich detí?
Prečo sa hovorí o kríze mužskej a otcovskej role?
Preferujú muži pri výchove detí svojich synov pred dcérami?
Dokáže rodina a spoločnosť zabrániť sexuálnemu násiliu otcov
voči maloletým dcéram?

 


gorda:  
  
 
Mám dcéru aj syna. Medzi nimi je takmer desať-ročný vekový rozdiel. A každý z nich bol ako malé dieťa úplne iný.
 
Moja dcéra bola neskutočne kľudným dieťaťom, ako hodinky sa zobúdzala každé tri hodiny, urobila svoje potreby, napapala sa, pousmievala a znovu zaspala, dokonca spala aj v noci. Akokeby cítila, že ja som bola po jej narodení taká chorá, že som nevládala ani dýchať ani chodiť ani ju držať na rukách. Kým ja som takmer pol roka bojovala s mojou chorobou, ona trpezlivo vyčkávala na chvíľu, kedy sa jej budem môcť venovať úplne naplno. A ďakujem jej za to. Bola som slobodná mamička, takže som všetko musela zvládnuť sama. Pomoc pri výchove dcéry od muža, ktorú som potrebovala, som nepoznala. No aj tak sa nám darilo.
 
Po šiestich rokoch od jej narodenia som sa zoznámila s mojím manželom. Vlastne nás dala dokopy moja dcéra. Proste sme sa začali s ním rozprávať na ulici, najprv dcéra, potom ja. Keď sa narodil môj syn, myslela som si, že bude tak isto kľudným dieťaťom, ako dcéra. No život mi ukázal, že to nemôžem mať až také jednoduché, ako doteraz a dal môjmu synovi do vienka nespavosť, neposednosť, nervozitu, nespokojnosť, málo smiechu a veľa plaču. A tak som sa v mojich viac ako tridsiatichtroch rokoch musela nanovo učiť žiť na tomto svete, úplne odznovu zisťovať, čo znamená slovo otec, čo znamená slovo manžel, čo znamená slovo dieťa a nakoniec aj slovo matka. Zase som sa dostala do mne známeho kolobehu - dávaj, dávaj, dávaj, aj tak nič nedostaneš. Môj manžel to nemal v živote ľahké - vyrastali s bratom a mamou osamote. Takže toho celkom veľa dokázal spraviť sám. No napriek jeho zručnosti sa jednu vec ešte stále učí - učí sa mať vzťah k svojmu synovi. Stojí ma to veľa energie, no nevzdávam sa.
 
Tak, ako sa žena už počas tehotenstva učí byť matkou a mať vzťah k deťom, tak aj muž by sa mal po narodení dieťaťa začať učiť byť otcom. Obidvaja by sa mali naučiť pocitu zodpovednosti a od narodenia dieťaťa, by sa dieťaťu mali venovať. Dieťa by malo cítiť okolo seba pocit istoty.
 
Myslím si, že dnes sa otcovia venujú deťom o trošku viac, ako keď som bola malá ja. Vidím to na mnohých mladých pároch, žijúcich v mojom okolí. Napríklad tým, že chodia obidvaja s dieťaťom vonku na prechádzku/výlety, či k lekárovi, či do obchodu. Je to pekné, keď si navzájom pomáhajú, upevňuje to ich vzťah aj ich rodinu. Časom príde kríza/krízy, no tie treba prekonať. Komunikáciou, kompromisom. Ak je vzťah medzi rodičmi v ne-/pohode, takto to cíti aj dieťa.
 
Kým je dieťa malé je veľmi naviazané na matku. Keď sme sa s mojím Jožkom naťahovali (nie hádali), šalili, objímali, náš Samko to vždy vycítil, aj keď bol v inej izbe. Zaujímavé bolo, že stále prišiel ku mne, začal ma hladkať, ako keby sa mi ubližovalo alebo nás od seba odtláčal.
 
Čím viac dieťa rastie, tým viac ho matka aj otec musia učiť samostatnosti. Hlavne by to mal robiť otec, pretože mama aj naďalej dáva dieťaťu istotu domova. Otec by mal dieťaťu ukázať mužský, ale aj ženský pohľad na svet. Neviem, či som to správne napísala, mám na mysli napríklad dať dieťaťu (rovnako synovi aj dcére) základy tých najbežnejších športov, mal by dieťa naučiť vyhrávať, ale hlavne prehrávať, mal by dieťa naučiť uznávať autoritu iných ľudí a slova, ako rodičov, mal by ukázať lásku, dôveru a dobrý vzťah k manželke/matke svojích detí.
 
Myslím si, že to, ako sa otec správa k svojmu dieťaťu, odráža väčšinou to, ako sa k nemu správal jeho otec. Ak sa jeho otec venoval jemu, keď bol malý, bude sa aj on venovať svojím deťom, pretože je táto vec pre neho samozrejmá. Čím viac dieťa dostane "do vienka" v detstve a dospievaní, tým viac odovzdá v dospelosti svojím deťom.
 
Najsmutnejšie na tom je to, že muži si tieto veci uvedomujú veľmi pomaly, častokrát až po napomenutí ženou. Často sa stane, že sa svojej práci venujú natoľko, že na deti proste nemajú čas (a možno aj zámerne, lebo nemajú s deťmi trpezlivosť). Aj toto môže byť často príčinou sporov medzi otcom a ženou. Žena sa častokrát sama stará o deti a o domácnosť a ak pri tom chodí ešte aj do práce, určite je z toho unavená. A určite ju to časom prestane baviť. Ešte horšie je to vtedy, keď je dieťa "niečím iné" (choroba/postihnutie akéhokoľvek druhu). Vtedy, ak muž nepomáha, je to naozaj naozaj ťažké.
 
Keď príde dieťa do rodiny, tak sa priority dospelých menia. Dospelý človek by sa mal prispôsobovať dieťaťu až do veku, kým je dieťa natoľko dospelé, že sa môže osamostatniť.
 

 
 
     Mala som iba jedného otca a až dnes spoznávam iných mužov, súčasných či budúcich otcov. Naozaj so všetkým, čo k mužom patrí, takže ani dnes nedokážem presne odpovedať na mnohé otázky. Viem len, že podiel otca na tom, aká som dnes, bol obrovský. Alebo skôr ide o to, že si uvedomujem, koľko vecí mi dal a o ktoré ma nechtiac obral, no možno aj preto, že ich sám nikdy nedostával a nevedel ako na to. Myslím, že by bolo veľa vecí úplne inak, ak by bol môj otec iný. Ale nebol a musím ísť ďalej. Mala by som sa vyrovnať s tým, aká som, ale verte mi, že je to niekedy veľmi ťažké. Môj otec mi nikdy nepovedal, že som jeho malé dievčatko, že som vyrástla do krásnej ženy (vlastne, to mi aj povedal, ale dosť odporným spôsobom), že som múdra, či citlivá a že to nedaruje mužovi, ktorý by mi chcel ublížiť. Nikdy mi to nepovedal. Možno sa Vám zdá, že ide o slová, ktoré by chcelo počuť len rozmaznané dieťa a že by to človeku skôr ublížilo, než pomohlo. No ja si to nemyslím, ak otec ukáže dieťaťu, akú má hodnotu ako človek, je to to najlepšie, čo môže urobiť.
 
     Až nedávno mi jeden muž napísal veľmi milé slová, ktoré by som čakala od svojho otca a ani nevie, ako mi tým pomohol, povzbudil ma k ďaľšiemu boju o život, napísal mi: "máš všetko, čo jedna žena musí mať, aby mohla byť šťastná: srdiečko, schopné lásku rozdávať i prijímať, citlivú dušičku, schopnú porozumieť aj tým najtajneším túžbam svojim i iných ľudí, zmyselné telo, túžiace prežívať vášnivé milovanie, múdru a slobodnú myseľ, ktorá dokáže zaletieť, hocikam sa ti zažiada, hlboké sebapoznanie zrodené z bolesti, ktoré ti nedovolí zablúdiť v spleti pocitov, túžob a vášní, nech by boli akékoľvek... nie, nemusíš sa ty vôbec meniť. Vari jediné, čo potrebuješ, je pochopiť a prijať, že nič nestojí v ceste tomu, aby si si mohla samú seba vážiť a milovať práve takú, aká si." Nech sú tieto slová akokoľvek prikrášlené, chcem im veriť.
 
     Ideálny otec mojich detí by ich mal nadovšetko milovať, ale to je iba začiatok, pretože svoju lásku by im mal vedieť aj ukázať tým správnym a zdravým spôsobom. Dieťa by sa ho nemalo báť, ale mať pred ním rešpekt, pretože strach zabíja otvorenosť, slobodu myšlienok a vlastný názor na svet a na život. A rovnako aj otec by im mal dať najavo, že ich berie ako celistvé bytosti, ktoré majú svoje práva, povinnosti a sú rovnako citlivé, vnímavé ako ktorýkoľvek iný dospelý človek, ak nie oveľa viac. Mal by im vedieť dať zo seba to najlepšie, rovnako aj dokázať dieťaťu poradiť najlepšie ako vie, no nezahubiť v ňom vlastný úsudok a chuť do života. Nech je ako chce, otec by mal naučiť svoje deti nebáť sa zdolávať prekážky a vážiť si seba samých i svoje rozhodnutia. Určite je toho oveľa viac, ale práve toto mi napadlo ako to najdôležitejšie, čo by som dnes od svojho otca očakávala.
 
      A toto všetko, dôstojnosť človeka, jeho sebavedomie, úcta k životu môže byť zmarená až prílišnou a nezdravou láskou otca k dieťaťu. Myslím si, že spoločnosť nedokáže zabrániť sexuálnemu zneužívaniu detí, že to dokážu len deti samé. Sú to tajomstvá, o ktorých nevedia ani matky, nieto ešte niekto iný, aj keď pozorné oko odborníka by toto zneužívanie či iné násilie na deťoch určite (možno) odhalilo. Aj matky by mali dávať pozor na to, čo sa deje v ich neprítomnosti, no neviem, akým spôsobom, je asi dosť zvláštne upodozrievať svoje polovičky z takýchto chýb. Preto by mali vedieť predovšetkým samotné deti, že nie sú vinné za to, čo sa s nimi deje vo vzťahu k ich otcom, pretože ony si uvedomujú, že sa deje niečo zlé. Že sa nemajú za čo hanbiť a báť sa toho, že odhalením tohto zneužívania ublížia svojim matkám. Najčastejšie sú totiž takéto deti vydierané láskou k ich najbližším, čo je tá najväčšia špinavosť. Deti treba chrániť, kým sa to nenaučia samé, niektoré skôr a iné zase neskôr dokážu povedať "nie", a tým vyjadriť svoj nesúhlas. A nielen to, dokázať si vlastný názor a vôľu aj presadiť, nielen mlčky pretrpieť ich odmietnutie, je myslím prejavom dospievania detí. Dovtedy sú ich životy v našich rukách.  
 

 
 
Je podiel mužov na výchove detí dostatočný?
V posledných rokoch sa našťastie zmenil pohľad na rolu muža-otca a považuje sa za rovnako dôležitú ako rola matky. Rola otca sa nezačína samotným pôrodom, ale omnoho skôr. Dnes sú otcovia, viac ako v minulosti, zapojení do celého tohoto deja. Sprevádzajú tehotné na kontroly do tehotenských poradní, sú prítomní pri ultrazvukových vyšetreniach plodu, navštevujú prípravné kurzy k pôrodu, spoločne s partnerkou vyberajú pôrodnicu, študujú literatúru, ktorá sa týka priebehu tehotenstva, pôrodu, v neposlednom rade aj otcovia prežívajú veľa nových pocitov radosti z príchodu dieťatka na svet, ale aj obavy o jeho zdravie. Neskôr chodia spolu s partnerkou s dieťatkom do poradne, na vyšetrenia, očkovania, spoločne sa o dieťatko doma starajú, zapájajú sa do starostlivosti oň, chodia na prechádzky a pod. To, či je podiel mužov na výchove dostatočný, sa však nedá úplne posúdiť, v každej rodine je to iné, záleží od prístupu muža k rodine, vzťahu oboch partnerov a v dnešnej dobe predsa len z hľadiska financií je muž "tlačený" postarať sa a zabezpečiť rodinu, pretože je ťažké žiť z jedného platu, a tým sa často nemôžu venovať rodine tak, ako by možno chceli... ale všetko sa dá, keď sa chce... a netreba zabúdať aj na to, že dobrý otec je ten, ktorý sa s úctou a láskou správa k svojej partnerke-matke dieťaťa (to je to prvé a veľmi dôležité, čo môže ako otec pre dieťa urobiť).
 
Ako si predstavuješ ideálneho otca svojich detí?
Ako som už raz spomenula pri predstave ideálneho manžela, tak aj tu to môžem použiť: Bill Cosby v sitcome Show Billa Cosbyho (teda Cliff):-)
 
Prečo sa hovorí o kríze mužskej a otcovskej role?
Stále, aj v dnešnej dobe, kedy sa obe pohlavia považujú za rovnocenné, dochádza po príchode dieťaťa do rodiny k návratu starých vzorcov správania (muž živiteľ, žena starosť o rodinu - deti, domácnosť)... to často spôsobuje aj partnerské konflikty... dôležité však je, že dieťa potrebuje vzťah s oboma rodičmi a otec, tým, že sa venuje práci a zodpovednosť za výchovu detí a domácnosť ponecháva výlučne na žene, vyčleňuje sa z tohto vzťahu, je "mimo"rodiny, svoju pozornosť zameriava na vonkajší svet, na svoje povolanie. A žena-matka tvorí s deťmi zvláštnu skupinu. Tým sa však veľmi ochudobňujú. V práci možno fungujú perfektne a nikdy si nesťažujú, ale výsledkom je pocit vnútornej prázdnoty, v rodine si pripadajú ako cudzinci, ktorí iba rušia, nikdy naozaj nevedia, čo potrebujú ich deti a tie im to tiež dajú poriadne pocítiť. Vidia, že deti majú oveľa bližšie k žene. Muži v skutočnosti na tom nie sú veľmi dobre. Úzka koncentrácia na povolanie obmedzuje ich ľudský rozvoj minimálne tak, ako to zažívajú ženy, ktoré zúžia svoj obzor iba na rodinu, a niekedy je to možno ešte horšie.
 
Podľa najnovších výskumov je zreteľné, že bezpečný priestor (pre dieťa) netvorí iba dyadický vzťah matka-dieťa, ale triáda otec, matka a dieťa. V takom vzťahu však otec nevystupuje iba ako živiteľ rodiny, ale je bezprostredne prítomný ako živý človek, ktorý sa spolupodieľa na chode rodiny, výchove detí a pod. V dnešných rodinách deti často zažívajú, že rodinu vlastne tvorí matka a otec chýba. Pre duševnú rovnováhu dieťaťa je však veľmi dôležitý i konkrétny, telesný i duševný zážitok spolužitia s otcom.
 
Preferujú muži pri výchove detí svojich synov pred dcérami?
Nemyslím si, že by muži preferovali synov pred dcérami... opäť je to asi individuálne a možno v určitých chvíľach a situáciách majú bližšie k chlapcom-synom, majú pocit, že sa môžu viac realizovať, robiť veci bližšie mužom, ale závisí to od daného človeka a jeho vzťahu k dieťaťu... poznám veľa mužov, ktorí si priali dcéru, veľmi sa tešili, aj takých, čo majú dve dcéry a povedali, že by to nemenili:-) veľmi dôležité je budovať si vzťah s dieťaťom od narodenia, potom i keď možno nie vo všetkom, ostane ten vzťah silný a stabilný po celý život.
 
Dokáže rodina a spoločnosť zabrániť sexuálnemu násiliu otcov voči maloletým dcéram?
V prvom rade treba poznať partnera pred vstupom do manželstva, založením rodiny... i keď niekedy sa ťažko rozpoznávajú nejaké znaky, ktoré by mohli hovoriť o možnosti prejavov sexuálneho zneužívania, ale dôležité je, ak človek získa nejaké podozrenie, aby sa to hneď riešilo.... najviac prípadov sexuálneho zneužívania dochádza v rodinách (starý otcovia, otcovia, strýkovia)... preto je to citlivá oblasť a kým by sme niekoho obvinili, tak si to potrebujeme ujasniť, zistiť, ak sa nám však nepáči správanie daného muža, tak to treba slušne a v kľude povedať... treba si všímať jeho správanie a pri podozrení nenechávať s ním dieťa osamote... väčšie dieťa spôsobom prijateľným k veku poučiť, čo je a čo už nie je normálne, naučiť, aby dokázalo povedať nie a s akýmkoľvek problémom sa zdôverilo... a na to je tiež potrebný dobrý vzťah s dieťaťom založený na dôvere... u úplne maličkých detí tiež sledovať ich správanie, zmeny, psychický a fyzický stav... zabrániť takýmto situáciám sa možno bohužiaľ niekedy úplne nedá, ale snažiť sa predísť a ak, tak zistiť včas a hneď to riešiť, je možné...
 

 
 
V poslednej dobe si akosi častejšie všímam a uvedomujem pozitívnu zmenu vo vzťahoch otcov ku svojim deťom.. Kedysi muži boli najmä živiteľmi rodiny. Po celodennej práci mnohí z nich najradšej relaxovali pri čítaní dennej tlače či sledovaní televízneho programu. Starostlivosť o domácnosť a deti zostávala zväčša v plnej miere na pleciach žien - neraz ako druhá smena po celodennej práci v zamestnaní.
 
Dnes poznám viacero príkladov, v ktorých síce muži venujú svojej práci možno ešte viac času a energie než v minulosti, no napriek tomu nachádzajú relax a oddych vo svojej otcovskej starostlivosti. A tak neraz stretám usmiatych oteckov na prechádzke s kočíkom, trojkolkou či malým bicyklíkom ... mužov, nakupujúcich v hypermarketoch, s dieťaťom spokojne usadeným v sedačke nákupného koša a sledujúceho dianie okolo seba ... alebo mužov, ktorí sa dokážu venovať svojim záľubám aj so svojimi deťmi ... a užívajú si to obe strany :o))
 
Takže hoci nedokážem zhodnotiť, či je podiel mužov na výchove detí dostatočný, nemám pocit, že by sme sa mali obávať akejsi skutočnej krízy mužskej a najmä otcovskej role v životoch našich detí.
 
Preferujú muži pri výchove detí svojich synov pred dcérami? Mám pocit, že aj toto už je skôr prežitok minulosti, než skutočná realita súčasnosti. Muži sa dnes dokážu rovnako tešiť z drobcov - futbalistov, ako aj z malých princezien. Dokonca si myslím, že dnešné partnerské páry preferujú páriky - syna aj dcéru - aby mali možnosť vyskúšať si výchovu oboch pohlaví :o)).
 
S tou smutnou témou o sexuálnom násilí otcov voči maloletým dcéram našťastie nemám žiadnu osobnú skúsenosť. Napriek tomu mám neraz pocit, že tak blízka rodina, ako i celá spoločnosť zostáva pomerne často slepá i hluchá voči podobnému dianiu ... a že spoločnosť ako taká neraz nezvláda svoje povinnosti na zamedzenie takéhoto diania.
 

 

Vzťahy | stály odkaz

Komentáre

  1. moj prispevok - nejak som nestihala
    k tejto teme sa mi tazko vyjadruje. Poznam totiz zatial malo muzov-otcov vo svojom okoli. ked nejaki znami aj maju nejake to dieta, tak som znama matky, a nie otca. a kedze nezijem s nimi,nevidim do ich kazdodenneho zivota. to ze ked sa nahodou stretneme a vtedy je dieta s otcom, v jeho naruci, pod jeho dohladom, este nevyhnutne neznamena, ze sa o neho stara aj doma....

    ach jedneho teda poznam. moj byvaly, teda muz okolo 40, takmer dospele deti. a musim povedat, ze ho obdivujem, teda co sa tyka vychovy deti. 2 deti, syn zije s nim, a zda sa mi ze je dobre vychovany. proste nevidela som proces vychovy, ale chova sa k nemu ako k rovnopravnemu, nie ako k dietatu (bo uz dietatom neni). a takto si predstavujem idealneho otca pre moje deti. co nepije, fyzicky netresta, zaujima sa o deti, poradi, maju spolocne cinnosti, vypocuje, pochopi, porozumie, neodsudzuje, nekrici.

    no a este otca poznam svojho otca, ale o tom som uz pisala.

    kto dokaze zabranit sexualnemu zneuzivaniu deti svojimi otcami, neviem. rodina. ked sa s tym dieta zdoveri, preverit to, a neodsudzovat ho, a zakrocit. spolocnost dokaze zabranit jedine tym, ze ta rodina nebude ta "cierna ovca" v spolocnosti, lebo zvysok rodiny za to nemoze.
    publikované: 20.04.2007 16:27 | autor: hviera (e-mail, web, autorizovaný)
  2. Vierka, tento tvoj koment...
    je peknou náhradou za článok, ktorý si nestihla :) dííík :)
    publikované: 20.04.2007 16:57 | autor: hogofogo (e-mail, web, autorizovaný)
  3. ahoj:)
    Paci sa mi ze sa tak zaujímas o názory zien:)
    Akú máš motiváciu?
    Chces sa stat dobrým, mužom, otcom ? Hm? :)
    publikované: 20.04.2007 17:13 | autor: strapateslnko (e-mail, web, neautorizovaný)
  4. ahoj, strapateslnko :)
    dobrým mužom a otcom (si myslím) som už niekoľko desaťročí, takže v tom to nie je.
    akú mám teda motiváciu?
    aj keď sa živím info-technológiami, vzťahy mužov a žien ma vždy zaujímali a dodnes mi je (čiastočne) záhadou, prečo je toľko neuspokojivých alebo dokonca neúspešných vzťahov, keď vytvorenie fungujúceho vzťahu sa zdá byť také jednoduché. hm...
    okrem toho, často sa stretávam s ľuďmi, ktorí sa problematikou (partnerských) vzťahov zaoberajú profesionálne (sociálni pracovní, psychológovia, psychoterapeuti), pochytil som od nich aké-také nou-hau a usilujem sa ho na blogu konfrontovať s realitou.
    a názory žien ma zaujímajú hlavne preto, lebo si myslím, že pre úspech partnerského vzťahu sú ženy dôležitejšie, alebo presnejšie, že ženy dokážu pre vzťah urobiť viac než muži (jasné, že sú aj výnimky).
    stačí? :)
    publikované: 20.04.2007 17:26 | autor: hogofogo (e-mail, web, autorizovaný)
  5. aj pre mna su vztahy zahadou.....
    a preto by fakt bodlo, keby niekto (hlavne chlapi) kludne aj kritiku adresoval, teda na mna, hovorim teraz za seba
    publikované: 20.04.2007 17:31 | autor: hviera (e-mail, web, autorizovaný)
  6. Vierka...
    z toho, čo som od teba čítal na blog.sk, a bolo toho dosť, som si vytvoril predstavu, že na partnerské vzťahy máš veľmi rozumné a realistické názory a že k nim pristupuješ zodpovedne.
    z toho, čo si (nielen) o sebe prezradila, by som si netrúfal ťa ani kritizovať, ani ti radiť, a už vôbec by som sa neodvážil odhadovať, prečo ti partnerské vzťahy zatiaľ nevychádzajú tak, ako by si si priala. som si ale viac-menej istý, že ti to nakoniec výjde, lebo o. i. si aj sebakritická, vieš si uznať chybu a hľadať spôsob, ako ju napraviť, a to je pre dobrý vzťah veľmi dôležitý predpoklad.
    publikované: 20.04.2007 17:39 | autor: hogofogo (e-mail, web, autorizovaný)
  7. dakujem hogo
    no aj tak mi niektore vztahy su zahadou.... a nielen tie moje (tak to je taky zakliaty bermudsky trojuholnik).
    publikované: 20.04.2007 17:50 | autor: hviera (e-mail, web, autorizovaný)
  8. gorda, súhlasím s tebou, že...
    aj my muži by sme sa mali otcovstvu učiť, aby sme deťom odovzdali čo najviac, lebo nepochybne platí, že „čím viac dieťa dostane do vienka v detstve a dospievaní, tým viac odovzdá v dospelosti svojím deťom“... tento kolobeh „sociálneho dedenia“ sa nedá oklamať.
    obdivuhodne si vyjadrila poznanie, že ak partner dobre funguje ako otec, dáva tým svojim deťom do života skvelý základ a súčasne tým upevňuje partnerský vzťah.
    v počiatočnom období partnerského vzťahu je v popredí rola muža ako priateľa a milenca, neskôr sa do popredia dostáva práve rola otca a partnera (aj) do dažďa a nepohody.
    publikované: 21.04.2007 08:48 | autor: hogofogo (e-mail, web, autorizovaný)
  9. dia, áno, všetko to, čo si popísala...
    by otec svojim deťom skutočne mal dať, no smutným faktom je, že my otcovia tieto očakávania (matiek a detí) neraz nedokážeme naplniť. usilujeme sa o to, väčšinou robíme, čo vieme, no ako si povedala, veľa vecí deťom odovzdať nevieme, lebo sami sme ich nedostali... a zase sme u „sociálnej dedičnosti“...
    dobrá správa je, že zlé čaro sociálnej dedičnosti sa dá zlomiť, no vyžaduje to veľa úsilia a vytrvalosti.
    pokiaľ ide o sexuálne zneužívanie, proti nemu sú deti z mnohých dôvodov najmä v útlom detstve bezmocné. bez podpory matky, rodiny, sociálnych pracovníkov a psychológov sa mu nedokážu postaviť a ubrániť. smutné je, že zneužívané deti, ak sa aj odhodlajú prehovoriť, často nenájdu podporu ani u svojich matiek - matky im obvykle neveria, obviňujú ich, že si vymýšľajú, a pred ochranou dieťaťa dávajú prednosť udržaniu partnerského vzťahu.
    publikované: 21.04.2007 09:09 | autor: hogofogo (e-mail, web, autorizovaný)
  10. angie, zaujal ma tvoj postreh, že...
    „dobrý otec je ten, ktorý sa s úctou a láskou správa k svojej partnerke-matke dieťaťa“.
    s týmto postrehom sa plne stožňujem, hovorí o sile príkladu a o tom, že ak muž prejavuje úctu a lásku žene-matke, od nej je už len krôčik k láske a úcte k dieťatu.
    publikované: 21.04.2007 09:15 | autor: hogofogo (e-mail, web, autorizovaný)
  11. las, plne súhlasím s tým...
    čo si napísala o sexuálnom násilí otcov voči maloletých dcéram:
    „blízka rodina, ako i celá spoločnosť zostáva pomerne často slepá i hluchá voči podobnému dianiu ... spoločnosť ako taká neraz nezvláda svoje povinnosti na zamedzenie takéhoto diania“.
    zdá sa, že fenomén sexuálneho zneužívania maloletých (nielen dievčat) je omnoho bežnejší a rozšírenejší, než sme si dlho mysleli...
    publikované: 21.04.2007 09:20 | autor: hogofogo (e-mail, web, autorizovaný)
  12. :)
    Dakujem za vysvetlenie. Stači:) A ako to všetko chceš riešiť? Ziadny chlap sa tu nezapaja, žiadny nerozmyšla že by sa stal otcom alebo, že by sa zmenil k lepšiemu... Večšina z nich odmieta počúvať psychologické táranie a radšej myslí len na seba. Pre mna nieje záhadou preco je tolko neuspokojivých vztahov. Záhada si podla mna ty- dobrý muz a otec ak to je pravda :)
    Mohol by si pomáhat detom ktoré nemajú rodicov, Hm:)
    publikované: 22.04.2007 18:18 | autor: strapateslnko (e-mail, web, neautorizovaný)
  13. strapateslnko, v prvom rade nesúhlasím...
    so slovným obratom „psychologické táranie“ ani so zovšeobecnením, že väčšina chlapov ho odmieta počúvať a myslí len na seba. je na môj vkus príliš sexistické a veľmi pesimistické...
    a ako to chcem riešiť?
    nemám ambíciu TO VŠETKO riešiť, ale len v rámci svojich skromných možností riešeniam aspoň trochu napomôcť, možno aj cez takéto a iné projekty na blogu...
    deťom, ktoré nemajú rodičov, by som pomáhať mohol, ale nemyslím si, že tadiaľ, cez akýsi individuálny mesianizmus, vedie cesta k zlepšeniu partnerských vzťahov a k všeobecnému šťastiu detí.
    verím, že k riešeniu partnerských vzťahov a tým aj k zodpovednejšiemu rodičovstvu musí viesť aj nejaká systémovejšia cesta, a jej základom je podľa môjho presvedčenia zlepšenie komunikácie mužov a žien.
    prvý krok je začať sa navzájom počúvať...
    publikované: 22.04.2007 18:30 | autor: hogofogo (e-mail, web, autorizovaný)
  14. hogo
    :)
    publikované: 22.04.2007 18:44 | autor: gorda (e-mail, web, neautorizovaný)
  15. ...
    Asi som čo sa tyka chlapov pesimista. Mozno poznám, len tú podla teba malú mensinu pre ktorú je hlboké zamýslanie táraním. Tiez si nemyslím ze dieťa je cesta k zlepseniu vzťahov. Jeden clovek nemôže dosiahnut vseobecné štastie detí, ale moze dosiahnut stastie aspon jedného dietata. Som asi drzá ze ti navrhujem adopciu:) odpust myslela som, ze ked sa ti zdá vytvorenie fungujuceho vztahu take jednoduche, ze mas fungujuci vztah. (Nesudim z toho ze tvoj vztah je nefungujuci:)
    Ocenujem tvoju snahu pomoct cez blog. Cestou je urcite komunikácia- zacat sa pocuvat... Ale dnes to vidim zufalo - trapia ma tie deti - nikto nieje dokonaly rodic, k dokonalosti sa priblizuje mozno len ten, ktory si svoju "hlupost" uvedomuje a meni sa k lepsiemu.
    Ako pomoct zneuzivanym detom, ktore skoncili "bez rodicov? Budeme k nim hluchy, teraz, ked sa uz dostali do "bezpecia", len prto ze mame strach, aj napriek tomu, ze mame vecsie predpoklady vychovat ich ako mali ich vlastny rodicia.
    publikované: 23.04.2007 08:04 | autor: strapateslnko (e-mail, web, neautorizovaný)
  16. strapateslnko, tvoj pesimizmus ohľadne chlapov...
    a ich (ne)ochoty hlboko sa zamýšľať nad vzťahmi či počúvať o nich zamyslenia nezdieľam.
    je pravda, že na vzťahoch sú ochotnejšie pracovať ženy, svedčí o tom ich väčšia náklonnosť navštevavať ambulancie manželských poradcov a rodínných terapeutov, alebo rastové semináre zamerané na partnerské vzťahy, rodinu a komunikáciu, no do tohoto procesu sa nechávajú stále viac vťahovať aj (ich) muži a kvalita vzťahov rastie a bude rásť, no inak ako cez krízy to, zdá sa nejde...
    vytvorenie fungujúceho vzťahu sa mi nezdá byť jednoduché, napísal som „keď vytvorenie fungujúceho vzťahu sa zdá byť také jednoduché...“. je to naozaj len o zdaní, v skutočnosti je to niečo, čo hraničí s umením... a vyžaduje to veľkú dávku šťastia, námahy a vytrvalosti.
    tvoj návrh mi nepripadal ako drzosť, navrhnúť inému človeku možno čokoľvek, no asi je dobré konečné rozhodnutie nechať na neho... ja sa na adopciu cítim už starý, a aj keby som sa necítil, asi by som mal pred ňou rešpekt. vziať na seba zodpovednosť za dieťa iných rodičov alebo dieťa bez rodičov vyžaduje veľkú osobnú odvahu, zodpovednosť a vytrvalosť... bál by som sa toho, lebo ako asi každý rodič i ja som si prešiel pochybnosťami a pocitmi, či sa mi vôbec darí (dobre) vychovávať aspoň vlastné deti.
    zneužívané deti obvykle nekonča „bez rodičov“... skôr sa mi zdá, že presnejšie je povedať, že sú to deti, ktorých rodičia zlyhali. a nikde nie je napísané, že si mnohí z týchto rodičov svoje zlyhanie (aj s výdatnou pomocou rodiny a sociálnej siete) neuvedomia a nedokážu ho napraviť.
    publikované: 23.04.2007 08:29 | autor: hogofogo (e-mail, web, autorizovaný)
  17. ...
    vobec ti nechcem zobrat tvoje rozhodnutie:)
    Mas pravdu ludia su velky umelci ked sa nevzdavaju. Bez kriz to nejde, ale na krizach to casto stroskotava, alebo sa to tazke este vic prehlbuje, ked sa to neriesi.
    Pri adopcii je strach urcite prirodzeny, niekedy mozno prevazuje strach z nejasnej buducnosti s dietatom, nad strachom z toho ci to clovek zvladne.
    Dobre, niektory rodicia dokazu svoje zlyhanie napravit, hlavne, ak je jeden z nich vporiadku.
    Chcela som len povedat ze su aj lepsie riesenia ako detske domovy, v pripade, ked zlyhali obaja rodicia
    publikované: 23.04.2007 09:04 | autor: strapateslnko (e-mail, web, neautorizovaný)
  18. strapateslnko, súhlasím s tebou...
    že ak zlyhajú obaja rodičia, sú aj lepšie riešenia než detské domovy.
    jedným z nich je adopcia, druhým pestúnska starostlivosť, a iste sú aj ďalšie možnosti.
    publikované: 23.04.2007 21:35 | autor: hogofogo (e-mail, web, autorizovaný)
Pozor, na konci je potreba spočítať neľahkú matematickú úlohu! Inak komentár nevložíme. Pre tých lenivejších je tam tlačidlo kúzlo.



Prevádzkované na CMS TeaGuru spoločnosti Singularity, s.r.o., © 2004-2014