hogo II

Vytlač príspevok
Odporuč príspevok
Bookmark and Share PRIDAŤ NA VYBRALI.SME.SK

Olga Sommerová II. O odpustení

Významná česká filmová dokumentaristka, známa feministka a publicistka
(pokračovanie rozhovoru s vydavateľkou Slávkou Kopeckou)
.
Odpustila jsi otci?

Když otec v motolské nemocnici umíral, chodili jsme za ním a ve mně se prala lítost, že je ve zbědovaném stavu a umírá, s jistou úlevou. Když umřel, nedokázala jsem plakat, myslela jsem na mámu, na to, že se jí uleví. Celý život jsem toužila po laskavém a ochranářském muži, nesla jsem v sobě tenhle deficit otce, ktorý byl a nebyl.

Nejspíš proto jsem si dvakrát vzala muže o hodně starší. Deset let po otcově smrti se mi přihodilo, že jsem mu odpustila. Stalo se to pravděpodobně mimo mé vnímání a jednoho dne se mi to odpuštění zjevilo samo od sebe. Vím, že odpuštění je dvojí, to jedno se děje rozumem a nemá valnou cenu. Je to jenom naše chtění a touha být ušlechtilým. To druhé je odpuštění srdcem a takové se nevynutí, to se stane. Nedávno jsem se dočetla v knize Železný Jan, že po čtyřicítce se člověk vyrovná se svým dětstvím chtě nechtě. Že je to skoro biologická potřeba. Asi se tak stalo i mně.

Čím byla tvoje máma výjimečná?

Moje máma byla anděl! Všechny moje kamarádky mi ji záviděly, stejně jako kluci, přátelé, milenci, manželé. Všichni ji měli rádi. Pořádala jsem jako holka doma všelijaké mejdany, ona nebyla nikdy proti, byla mladá duchem a šťastná, že může sedět s partou mladých lidí. Vykládaly se všelijaké choulostivosti a máma se proslavila výrokem: Nerada to slyším, ale ráda to poslouchám! Náš vzájemný vtah byl jistotný, byly jsme propojené jako dvojčata, s výjimkou několika chvil v mé pubertě, kdy jsem měla co dělat sama se sebou. Všechno, co jsem s matkou prožila, bylo čistý, krásný a důvěrný.

Půl roku před smrtí se jí už nechtělo žít. Vzala jsem si ji k sobě a zrušila všechny pracovní povinnosti. Za ten půlrok jsme prožily několik podstatných věcí. Když jsem jí řekla, že byla nejdůležitějším člověkem mého života, nemohla tomu uvěřit. A já nechápala, že ji to tak překvapuje. To, že jsem jí dosloužila a byla s ní v hodinu smrti, bylo pro mě velkým životním zážitkem a od toho se odvinulo i to, že jsem její odchod byla schopná přijmout. Ale něco se se mnou tehdy stalo. Několik dosavadních závislostí mého života se stalo nedůležitými. Někam jsem se posunula, asi blíž ke svobodě. Když na ni dneska myslím, uvědomuju si, že nejdůležitější v mém vztahu k matce byla její přející a bezpodmínečná láska. A to není tak běžný, jak by se na první pohled zdálo. O tom jsem se přesvědčila, když jsem se dozvídala o soupeřivých vztazích mezi matkami a dcerami, nebo o matičkách, ktoré zhaftnou své synky, nedopřejou jim svobodný dospělý život a nadělají z nich závislácké muttersohny.

(Spracované podľa knihy Olgy Sommerovej O čem sní ženy 1)
 

Vzťahy | stály odkaz

Komentáre

  1. veľmi dobre
    sa to hogo číta, úprimné vyznanie, pravdivé a také samozrejmé, pokiaľ sa človek dokáže otvoriť...je fajn, že mala istotu aspoň v mame, niekto nemá ani tú....odpustiť je niekedy naozaj veľmi ťažké, aj keď to odpustenie z rozumu sa deje často, treba si počkať na odpustenie srdca, zaujímavé :)
    bezpodmienečnosť a prajúcnosť lásky matky si naozaj môžeme uvedomiť až v poslednej chvíli, asi by sme nemali čakať tak dlho, hm?
    publikované: 17.01.2007 13:26 | autor: dia (e-mail, web, neautorizovaný)
  2. diuš, v slovách olgy sommerovej...
    je toľko prežitej skúsenosti a hlbokej múdrosti a sú vyslovené tak prosto a zrozumiteľne, až mi to berie dych...
    áno, odpúšťanie je ťažký, ale nevyhnutný sebazáchovný proces, človek sa oň musí usilovať všetkými silami aj (a možno hlavne) kvôli sebe samému...
    a bezpodmienečná láska rodičov robí zázraky, kým podmieňovanie lásky pácha v duši dieťaťa obrovské škody...
    publikované: 17.01.2007 13:44 | autor: hogo (e-mail, web, neautorizovaný)
  3. ked citam o jej mame
    akoby som citala o svojej. prave taky vztah som mala ja s mojou maminou. mam velke stastie, ze sme si lasku davali najavo kazdy den. preto viem, ze si teraz nemusim vycitat, ze som jej nepovedala, kolko pre mna znamenala, pretoze to vedela. aj ked, keby som mala moznost povedat jej to znova, (a vediet, ze pocuva a odpovie), nie je nic, co by som za to neurobila.
    publikované: 17.01.2007 14:12 | autor: malazaba (e-mail, web, neautorizovaný)
  4. ked citam o jej mame
    akoby som citala o svojej. prave taky vztah som mala ja s mojou maminou. mam velke stastie, ze sme si lasku davali najavo kazdy den. preto viem, ze si teraz nemusim vycitat, ze som jej nepovedala, kolko pre mna znamenala, pretoze to vedela. aj ked, keby som mala moznost povedat jej to znova, (a vediet, ze pocuva a odpovie), nie je nic, co by som za to neurobila.
    publikované: 17.01.2007 14:13 | autor: malazaba (e-mail, web, neautorizovaný)
  5. žabka, krásne vyznanie :)
    tvoja mama určite počúva a vo svojom srdci iste cítiš, že aj odpovedá...
    publikované: 17.01.2007 15:03 | autor: hogo (e-mail, web, neautorizovaný)
  6. O. Sommerova ma dar rozpravat o obvyklych vztahoch
    a vie si zobrat kazdy detail pod lupu. Je to take uprimne a z dojemne. Chybaju mi slova, mam pocit, ze ste vsetko vyriekli.
    publikované: 17.01.2007 15:45 | autor: cokomilka (e-mail, web, autorizovaný)
  7. čoko, absolútny súhlas :)
    nie náhodou sú práve texty olgy sommerovej základom projektu o vzťahoch medzi ženami a mužmi, ktorý pripravujeme a spustíme v prvej polovici februára. :)
    publikované: 17.01.2007 15:51 | autor: hogofogo (e-mail, web, autorizovaný)
  8. Milujece matky aneb slepa dcera
    Teraz zatnem trošku do živého. Ale ono je to možno s tými báječnými matkami a otrasnými otcami trochu inak. Nečítam a dokonca ani nepočujem takúto formuláciu prvý krát. Klasický tragický scenár, kde maminka drží CELÚ rodinu na pleciach sama a otec sa fláka v lepšom prípade, v horšom siaha na zdravie rodiny, pije , hazard.... Tak som nad tým trošku uvažovala a došla som k nelichotivým záverom . V prvom rade, matky, ktoré zotrvávú v deštruktívnom vzťahu sú slabé a svoju slabosť ospravedlňujú výnimočnou starostlivosťou. Za druhé , muž ktorého ospravedlňuje vlastná manželka svojím zúfalým konaním sa určite nezlepší ... zničí ho to, či o tom vie alebo nie. Nikto sa nevracia rád niekam, kde ho nemajú radi. Napriek tomu je ale mnoho mužov, ktorí sa veľmi radi vrátia do čistučkej postielky, k jedlu a komfortu. Nakoniec zistia, že ich žena najskôr za žiadnych okolností neopustí . Nebudem popúšťať uzdu a rozmýšlať, prečo v takom vzťahu ostávajú muž, o nich mi nejde, všetci predsa vieme z opisov , že sú totálne defktní a bla...i. Chcela som napísať niečo o báječných matkách . Ako to už býva , báječným mamkám vyhovuje ako veľmi sú milované a tak obyčajne nenájdu žiadnju schodnú cestu, ako dať dokopy celú rodinu. Bohužiaľ deti sa rodia fixované na matku a tak sa vlastne jednostranným len "pozitívnym " pôsobením na tom fakte nič nezmení. Musím Vám povedať, že najvačšie zlo, ktoré pripisujem takýmto matkám je, že ich deti ani po rokoch nie sú schopné posúdiť mieru matkinej viny a ak náhodou niekedy poviete niečo trošku iné, môžte si byť istý, že to nechcú počuť. Otec je alkoholik, mamka pracovala, otec ma bil, bál som sa o mamku, otec nemal záujem , mamka ho mala ...Bla bla..Deti báječných matiek za tie roky oslepnú, ohluchnú . Naučili sa chrániť matku, pred tým, čo si SAMA vybrala , naučili sa vnímať matku krehkú a citlivú, lebo nikoho ďalšieho k SEBE takého nepribrala, naučili sa milovať jednu osobu, lebo im inú cestu neumožnila.
    Takže vysvetlenie Olgy Somerovej typu, že mamka bola pasívni a zo starej školy neberiem .. a ani mojej kamošky, že mamka chcela udržať rodinu pokope...ani , že veď syn by bol bez otca .
    Skúste sa opýtať detí báječných mamiek trošku iné otázky..
    "A to si skutočne matke odpustila ?...!"
    "A čím bol tvoj otec tak výnimočný , že s ním ostala ? "
    publikované: 18.01.2007 18:48 | autor: sygin (e-mail, web, neautorizovaný)
  9. sygin
    myslím, že hogo ti odpovie oveľa fundovanejšie ako ja, ale za seba môžem povedať toto: ja nie som dieťa báječnej matky, inak by som napísla to isté ako malazaba, alebo niečo v tom zmysle....existencia dieťaťa závisí na dospelom, nech je už akýkoľvek a či je to dobrý (zlý) otec či matka....pravdupovediac, malejzabke závidím, že má na mamu krásne spomienky a že spolu prežíli pekné chvíle...podiel viny? ó áno, môžeš obviňovať dokonca oboch, alebo sa jednoducho zmieriť, že sú proste takí a že iní nebudú....žiť celý život s pocitom viny sa nedá...pokiaľ sa dieťa tohto pocitu vo svoj prospech nezbaví, bude zo svojho stavu obviňovať raz jedného a potom druhého rodiča a sám seba zničí....takže miera viny je na oboch ľuďoch, ktorí sa starajú o chod domácnosti a rodiny, no vždy je jeden horší a pritom mama nemusí byť tá hrdinka, ktorá to zachraňuje....nebolo by smutné napísať, že obaja rodičia zlyhali a ty si od nich nedostala takmer nič, len negatívne pocity, s ktorými budeš bojovať do konca života? alebo naopak je dobré odpustiť a ďakovať za detstvo, ktoré ťa naučilo, ako sa žiť nemá?
    najhoršie je, že ak aj pochopíš, čo sa deje, neprestaneš ich milovať....alebo je to skôr dobré? a je pre dieťa či samotných rodičov veľmi ťažké (ak nie nemožné) to zmeniť....
    šablóna zlý otec, dobrá matka nefunguje vždy a všade, ak ti ubližuje jeden viac, druhý menej, viažeš sa na toho, kto má k tebe bližšie...môže to byť matka, ale aj otec :)
    publikované: 18.01.2007 19:46 | autor: dionea (e-mail, web, autorizovaný)
  10. Povedala by som:
    byť rodičom je veľká zodpovednosť - vždy a za každých okolností. Schopnosť vyrovnať sa so zodpovednosťou je rozdielna v každom z nás - a len každý z nás sám za seba pozná pocity strachu z vlastného zlyhania pri vyrovnávaní sa s ňou.

    Chcem povedať len toľko, že niekedy je ťažké zvládnuť svoju zodpovednosť správne a nepodľahnúť strachu. Samozrejme, podobným strachom sa nedá ospravedlniť nezáujem, či ľahostajnosť.

    To, čo ma niekedy mrzí je, že aj ľudia, ktorí berú výchovu a starostlivosť o svoje deti s max. zodpovednosťou nie vždy odhadnú správne rôzne situácie a deti sa im pomerne ľahko vzďaľujú či odcudzujú ... a niekedy o ne prichádzajú definitívne...
    publikované: 18.01.2007 20:31 | autor: laskonka (e-mail, web, autorizovaný)
  11. vaľa-krát
    je mama "fantastická" pre kamarátov, ale nie je pre jej vlastné deti
    publikované: 18.01.2007 20:55 | autor: osuvakova (e-mail, web, autorizovaný)
  12. sygon, osobná skúsenosť olgy sommerovej...
    s nezodpovedným, citovo vzdialeným otcom a obetavou, milujúcou matkou, ku ktorej mala blízky, skoro sesterský vzťah, je len jedna variácia z nekonečného množstva možných vzťahov detí a rodičov a nikto, ani olga sommerová, z nej nevyvodzuje záver, že matky sú vždy báječné a otcovia otrasní...
    zdá sa mi, že si prísny sudca, miestami sa dokonca neviem ubrániť dojmu, že z obetí robíš páchateľov či prinajmenšom spoluvinníkov... možno je takýto prístup niekedy oprávnený, možno je i užitočný tým, že pôsobí proti pokušeniu nazerať na vzťahy dieťa-matka a dieťa-otec jednostranne, z pohľadu ženy-matky a s ňou sympatizujúcich detí...
    a že deti nie sú schopné posúdiť mieru matkinej viny?
    myslíš, že o to vo vzťahoch detí a rodičov ide? že najpodstatnejšie je vynášať prísne a objektívne rozsudky?
    ja si to nemyslím...
    publikované: 19.01.2007 00:37 | autor: hogofogo (e-mail, web, autorizovaný)
  13. K detom a maminam
    Bola som tvrdá , zbytočne ale cielen. Okrem toho som málo spala, čo má vačšinou za následok, že píšem neotesane a kriticky. V podstate ani neviem ako to na blogu chodi. Ľudia píšu, čo chcú ...alebo sa majú pridržať článku ? Mňa napadlo, čo som napísala.
    to dionea : Nemyslím, že je zlé pripustiť, že zlyhali obaja rodičia. Práve si myslím, že je to oslobudzujúce vnímať realitu takú aká je. Mne sa rola obetavej a milujúcej mamky žijúcej s neplhodnotným partnerom nezdá. A ako to mám zažité , tak deti takýchto rodičov nie sú práve najslobodnejšie fixovani na milujúcu polku..
    to hogo : Nechcela som kritizovať Oľgu Somerovu. Ten článok mi dal podnet. Možno to mám písať niekde na svojom blogu ..neviem.
    A k tomuto : myslíš, že o to vo vzťahoch detí a rodičov ide? že najpodstatnejšie je vynášať prísne a objektívne rozsudky?
    Nikdy som to netvrdila. Tvrdím ale , že v takýchto konkretných prípadoch rozsudky padajú výhradne negatívne na stranu otca a výhradne pozitívne na stranu matky. A mne sa chcelo na to upozorniť , to bolo všetko :))) Ale inak stále , keď nejaký tvoj článok čítam , tak ma provokuje k mysleniu . To sa mi strašne páči ! také podnetné veci.
    publikované: 19.01.2007 01:15 | autor: sygon (e-mail, web, neautorizovaný)
  14. dia, tvoja myšlienka o nutnosti...
    zbaviť sa vo vlastnom záujme pocitu viny a odpustiť rodičom i sebe mi hovorí z duše...
    nahliadnutie, že aj naši rodičia sa dopustili chýb a previnení (aj) voči nám, zmierenie sa s týmto faktom a napokon odpustenie im aj sebe je možno súčasťou nášho vlastného zrenia a tento proces nás činí vnímavejšími k druhým a vedie nás k pokore.
    publikované: 19.01.2007 01:17 | autor: hogofogo (e-mail, web, autorizovaný)
  15. las, nech sa rodič usiluje akokoľvek...
    aj tak sa nevyhne pochybeniam... čiastočne preto, že nektoré „chyby“ vidí až spätne, a čiastočne preto, že mu dlho trvá, kým nahliadne, čo kedy jeho dieťa potrebuje, dokedy je dobré ho chrániť a viesť za ruku a kedy ho už pustiť, nech si ide slobodne vlastnou cestou...
    publikované: 19.01.2007 01:27 | autor: hogofogo (e-mail, web, autorizovaný)
  16. oli, deti si často až časom uvedomia...
    aký poklad vo svojej milujúcej a zavše i prísnej mame majú :)
    publikované: 19.01.2007 01:30 | autor: hogofogo (e-mail, web, autorizovaný)
  17. sygon :)
    píšeš na správnom mieste a je fajn, že to, čo ti práve napadne, aj ja som písala trošku impulzívne...uvedomila som si, že zlyhali obaja a asi aj rovnakou mierou, nie som fixovaná ani na jedného z nich, oboch mám rovnako rada, napriek všetkému...nemyslím si, že by láska k rodičovi (dobrý vzťah) nevyhnutne dieťa oberala o slobodu, ak áno, veľmi som túžila byť neslobodná :)
    publikované: 19.01.2007 01:32 | autor: dionea (e-mail, web, autorizovaný)
  18. sygon, na rôznych blogoch to chodí rôzne...
    na tomto môžeš písať, čo len chceš, čo ťa napadne :) a nemusíš sa ani článku prídŕžať, veď článok nie je ani písmo sväté, ani záväzná smernica :)
    tvoje presvedčenie, že „rozsudky padajú výhradne negatívne na stranu otca a výhradne pozitívne na stranu matky“ nie je ojedinelé, v duchu tohto postoja je napísaná napríklad aj kniha „O ČEM SNÍ MUŽI aneb jak to vidí otcové“ (Bakalář, Nytrová, Strachota)
    publikované: 19.01.2007 01:37 | autor: hogofogo (e-mail, web, autorizovaný)
  19. diuš, po takej neslobode, o akej píšeš...
    túži každé jedno dieťa, a dovolím si tvrdiť, že aj každý dospelý muž či dospelá žena... pekne si to vyjadrila :)
    publikované: 19.01.2007 01:42 | autor: hogofogo (e-mail, web, autorizovaný)
  20. dia, laska rodicov je bajecna :) nepochybne
    .
    publikované: 19.01.2007 13:41 | autor: sygon (e-mail, web, neautorizovaný)
Pozor, na konci je potreba spočítať neľahkú matematickú úlohu! Inak komentár nevložíme. Pre tých lenivejších je tam tlačidlo kúzlo.



Prevádzkované na CMS TeaGuru spoločnosti Singularity, s.r.o., © 2004-2014